Najstarší, najskúsenejší a so srdcom pomáhať mladším – Milan Herko
V auguste ešte odohral zápasy Ligy majstrov za svoj materský klub Pinerola 1994 Bratislava, ale od septembra už bol hráčom Šošonov, aby svojimi skúsenosťami potiahol MŠK k vytúženému cieľu. Ten nebol iba finále v extralige, ale aj výchova brankárskych talentov a pracovať tak s mladými, perspektívnymi brankárkami. Odovzdať im skúsenosti, ktoré nadobúdal nielen počas svojho dlhoročného pôsobenia v Pinerole, kde získal dva majstrovské tituly, množstvo ďalších extraligových medailí, ale aj množstvo medzinárodných zápasov v slovenskej reprezentácií. V tej je už niekoľko rokov stabilným členom a ukazuje svoju kvalitu tým, že ho ani mladší brankári nevedia medzi žrďami vytlačiť. Dnes už 37-ročný brankár je veľmi cieľavedomý, rozvážny a nevešia tenisky na klinec. Chce pokračovať v nastolenom tempe, udržať si výkonnosť, aby pomáhal aj naďalej. Treba dodať, že bol súčasťou výbornej generácie devätnástky, kde bol ako tréner brankárov. Svojimi radami posúval hranice nových, mladých brankárov.
Ako tráviš čas v tejto neľahkej situácií počas pandémie a ako vyzerá tvoj bežný deň?
Počas pandémie sa mi život dosť zmenil. Každý deň som mal naplánované aktivity, či išlo o prácu, športový život alebo iné aktivity. Momentálne pracujem z domu na notebook. Poobede si chodím zabehať alebo na bicykel.
Sezóna sa predčasne skončila, ako hodnotíš ročník 2019/2020 a 2.miesto po základnej časti?
Áno, sezóna sa skončila predčasne čo je veľká škoda, ale zdravie je prvoradé. Sezónu hodnotím pozitívne nakoľko sa v Žiline zišiel veľmi dobrý kolektív, ktorý má určite pred sebou veľkú perspektívu pokiaľ by ostal pokope. Je škoda, že vrchol súťaže play-off nebolo odohraté, lebo diváci by si určite prišli na svoje. Semifinálové zápasy, ale aj finálové zápasy sľubovali zaujímavé súboje. Náš cieľ pre tento rok bolo finále a kto vie či by motyka nevystrelila. Už som to raz zažil, keď favoritom bol Slov-matic ako teraz Lučenec a dokázali sme ho poraziť a nakoniec aj získať titul.
Každý hráč sa musí teraz pripravovať individuálne ako sa to darí tebe?
Keďže som už starší hráč o to viac musím dávať pozor, aby som nevypadol na dlhšiu dobu z tréningového procesu a aktívneho športu. Chodím si s bývalým spoluhráčom Ferom Šporánkom zahrať nohejbal, popri tom chodím na bicykel, behávam, ale pri tom behaní nie som úplne najšťastnejší. 🙂 Samozrejme do tréningu dávam silové prvky a prácu s gymnastickými a posilňovacími gumami.
V januári si absolvoval kvalifikáciu na MS? Ako ju hodnotíš?
Januára kvalifikácia bola iná ako posledné kvalifikácie. Pred kvalifikáciou sa zranili stabilní, skúsení hráči reprezentácie. Do Chorvátska sme odchádzali s perspektívnymi mladíkmi, ktorí mali prvý zápas až priveľký rešpekt a bol to práve ten menej vydarený zápas s Ruskom. Zápasy proti Chorvátsku aj Azerbajdžanu sme odohrali veľmi slušne, boli to vyrovnané a nebyť chvíľkovej nepozornosti a neskúsenosti, mohli sme proti Azerbajdžanu aj vyhrať. Pre mladíkov to bolo dobrá skúsenosť a do budúcnosti by som si veľmi prial, aby práve táto generácia postúpila na akýkoľvek šampionát.
Čo by si chcel, mal zlepšiť do budúcich rokov?
Celkom zábavná otázka, čo môže chcieť hráč zlepšiť vo svojich 37 rokoch? Chvíľku som sa zamyslel, u mňa už nejde o to čo by som chcel zlepšiť, ale skôr ako sa udržať na danej výkonnosti, ktorú sa snažím už pár rokov držať na rovnakej úrovni. Určite by som chcel Odovzdať skúsenosti mladším brankárom, ktorí majú veľký potenciál.
Čo by si odporučil všetkým ľudom v dnešnom dobe?
Ľudí by som pochválil za disciplinovanosť, čo je v týchto dňoch veľmi potrebné. Hlavne musíme byť bez stresu a pokiaľ je to možné tak absolvovať v tomto počasí prechádzky v prírode a tráviť čas s rodinou, vyhýbať sa zbytočným návštevam.