Junior Orava CUP U-15

ŠH pri ZŠ Rabča, 10.03.2018

Zostava MŠK: Jakub Bačík, Filip Gazdík – Filip Jančula „C“, Kristián Výboch, Erik Janošík, Adrián Frátrik, Šimon Hrašna, Filip Macháč, Gregor Jakuš, Alex Tóth, Marek Mažgut, Samuel Mikulík

Výsledky:

MŠK Žilina FUTSAL – Zuberec 0:2

MŠK Žilina FUTSAL – Chlebnice 0:6

MŠK Žilina FUTSAL – Oravská Lesná 3:0

MŠK Žilina FUTSAL – Oravská Jasenica 1:2

MŠK Žilina FUTSAL – Rabča 2:5

MŠK Žilina FUTSAL – Trstená 2:1

Strelci MŠK:

Kristián Výboch – 4 góly

Filip Jančula, Filip Macháč – 2 góly

 Individuálne ocenenia hráčov MŠK na turnaji:

Filip Jančula – najlepší hráč turnaja

Celkové umiestnenie na turnaji: 6. miesto

Tomáš Kvaššay (tréner MŠK Žilina FUTSAL U-15):

„Na Oravu sme cestovali v roli papierového favorita napriek tomu, že nám chýbali až traja hráči z prvej formácie, ktorí dali prednosť zápasom vo veľkom futbale. Príležitosť ukázať sa tak dostali hráči zo širšieho kádra. No práve tá rola favorita sa pre nás ukázala ako najväčšia nevýhoda, chalani sa cítili ako majstri sveta, ktorých nejaké malé dedinky predsa nemôžu zdolať…
Hneď v prvom zápase však prišlo precitnutie do tvrdej reality, futbalisti zo Zuberca nám na palubovke nedali dýchať a za celý čas nás nepustili do žiadnej šance. Náš výkon bol bezkrvný, bez známok zaangažovanosti, preto som hneď v prvom zápase musel hru stiahnuť na 6 hráčov.
Pred druhým zápasom s favorizovanými Chlebnicami som dúfal, že nás úvodná facka preberie k lepšiemu výkonu, opak bol však pravdou. Súperi na nás od začiatku sebavedomo vybehli, nedarovali nám ani meter priestoru na ihrisku a naši hráči „pustili do gatí“, pôsobili ustráchane, ba až bezradne. Aj tí, ktorí mali byť našimi lídrami, kopili veľké chyby v úplne základných činnostiach! Za stavu 0:3 sme sa odhodlali k powerplay, podarilo sa nám konečne podržať loptu na súperovej polovici, vážnejšiu príležitosť sme si ale nevypracovali, naopak opäť po ľahkých stratách lopty sme inkasovali ďalšie tri góly do prázdnej brány.

Následný trojzápasový prestoj som využil na dôrazný dohovor k hráčom. Zdalo sa, že si to chalani vzali k srdcu, pretože ďalší zápas proti Oravskej Lesnej sme vyhrali rozdielom triedy 3:0, naša hra mala konečne hlavu i pätu, výrazne sa zlepšili aj viaceré individuálne výkony. Druhým dychom je však nutné dodať, že Oravská Lesná skončila napokon na turnaji posledná bez jedinej výhry.
Od tohto výkonu i výsledku sme sa chceli odraziť aj proti ďalšiemu súperovi – Oravskej Jasenici, ktorá dovtedy nezískala ani jeden bod. Dve tretiny zápasu z našej strany v poriadku, viedli sme 1:0. Posledných päť minút sme sa ale znovu dopustili vážnych chýb v defenzívnej činnosti a umožnili sme súperovi otočiť na konečných 1:2. Okrem toho, že sme sa pripravili o psychickú pohodu, tento výsledok znamenal i koniec našich nádejí na boj o medaily.

A to nás v ďalšom dueli čakal dovtedy absolútne suverénny domáci tím z Rabče, pred našim vzájomným zápasom mali skóre 22:1!!! My sme si ale potrebovali napraviť reputáciu a tak sme sa do súpera pustili bez rešpektu, prezentovali sme sa oduševneným, kolektívnym výkonom, ujali sme sa vedenia, no následne domáci otočili skóre. Vzápätí sme dokázali ešte vyrovnať na 2:2, pre domácich toto bola nová a nečakaná situácia, no tým sa nijako nedá ospravedlniť ich následná reakcia – uchýlili sa k mimoriadne surovej, až zákernej hre, čoho dôsledkom bolo, že v priebehu dvoch minút sme prišli až o troch zranených hráčov!! Žiaľ, pán rozhodca Michna na toto adekvátne nezareagoval a hráčom súpera takúto hru až do konca zápasu umožnil…

V poslednom zápase o česť sme sa s turnajom rozlúčili po obetavom výkone vydretým víťazstvom nad tímom z Trstenej. Víťazom turnaja sa stali napokon domáci Rabčania, my sme skončili až na predposlednom šiestom mieste, ktoré je z môjho pohľadu veľký prepadák a voči klubu hanba! Malou náplasťou bolo aspoň individuálne ocenenie pre Filipa Jančulu, ktorý bol vyhlásený ako najlepší hráč turnaja. Avšak tak Filip, ako aj ostatní naši hráči, sa prebudili k lepším výkonom až v treťom zápase, čo je zároveň i príčinou nášho konečného umiestnenia. Chlapci si prešli veľkou futbalovou školou, zistili, že sa musia naplno koncentrovať vždy od prvej do poslednej minúty proti akémukoľvek súperovi a do zápasov nastupovať s pokorou. Z môjho pohľadu ako pozitíva musím vyzdvihnúť disciplínu a tímového ducha, keď ani v krízových momentoch si hráči navzájom nenadávali, čo býval v minulosti problém, naopak dokázali sa povzbudiť. Tiež som rád, že som mohol v ostrých zápasoch vidieť všetkých hráčov, niektorí sa o svoje miesto v zostave prihlásili viac, iní menej, viac som čakal od lídrov tímu. Naopak potešili ma výkony a prístup náhradníkov.
V celkovom hodnotení ale žiaľ musím konštatovať, na tomto turnaji sa naplno ukázalo, že sme stále závislí od prítomnosti hráčov prvej formácie, či už na ihrisku alebo v kabíne. Do budúcnosti nás stále čaká veľmi veľa práce, aby sme sa aj s týmto problémom vedeli popasovať a na ďalšom podujatí boli úspešnejší.“