Junior Cup 2018

Junior Cup 2018

ŠH Mútne, 15.12.2018

Zostava MŠK:

Brankári: Jakub Bačík, Filip Gazdík

Hráči: Kristián Martinček „C“ – Martin Matúš, Dávid Krško – Adrián Frátrik

Filip Kráľ – Jakub Vajčovec, Jakub Kubovich – Alex Tóth

Šimon Hrašna – Erik Janošík, Marek Mažgut – Marcus Rudzan

Výsledky (základná skupina):

MŠK Žilina FUTSAL – Oravská Lesná 5:1

Góly MŠK: Tóth, Matúš, Krško, Kráľ, Vajčovec

Dolný Kubín – MŠK Žilina FUTSAL 1:2

Góly MŠK: Frátrik, Krško

MŠK Žilina FUTSAL – Liesek 4:0

Góly MŠK: Matúš, Frátrik, Krško, Mažgut

Semifinále:

MŠK Žilina FUTSAL – Wilkovice /PL/ 1:3

Gól MŠK: Matúš

Zápas o 3. miesto:

MŠK Žilina FUTSAL – Klin 1:0

Gól MŠK: Krško

Strelci MŠK:

Dávid Krško – 4 góly

Martin Matúš – 3 góly

Adrián Frátrik – 2 góly

Alex Tóth, Filip Kráľ, Jakub Vajčovec, Marek Mažgut – 1 gól

Individuálne ocenenia hráčov MŠK na turnaji:

Martin Matúš – najlepší hráč turnaja

Celkové umiestnenie na turnaji: 3. miesto

Tomáš Kvaššay (tréner MŠK Žilina FUTSAL):

„Do Mútneho, do krásnej zasneženej zimnej krajiny, sme ráno pricestovali s hodinovým predstihom, aby sme si pozreli v akcii súperov z našej skupiny. Po poslednej oravskej anabáze sme už nechceli nič nechať na náhodu a na turnaj sme sa dobre pripravili.

V prvom zápase sme sa stretli s menšími chlapcami z Oravskej Lesnej, po otváracom góle z nás úvodná nervozita opadla a zápas sme si užili, príležitosť som tak mohol dať aj tretej formácii, ktorá tiež nesklamala.

Našim druhým súperom bol Dolný Kubín, ktorý nás svojou hrou trochu zaskočil, nakoľko sa proti nám prezentovali v úplne odlišnom svetle, ako vo svojom prvom zápase. Vybehli na nás mimoriadne nabudení, vysoko nás napádali, čo našim hráčom spôsobovalo problémy až do takej miery, že sme inkasovali ako prví. Súper sa následne stiahol dozadu, prehusťovali priestor a odkopávali lopty, kam boli práve otočení. Dôležitý vyrovnávajúci gól sa ale podarilo streliť dnes výborne hrajúcemu Aďovi Frátrikovi a ku koncu zápasu na našu radosť aj s prispením šťastia skóroval ešte Dávid Krško a mohli sme sa tak radovať zo zaslúžených troch bodov, nakoľko herne sme boli oveľa lepší, ako súper.

Pred tretím zápasom, posledným v skupine, sme mali neskutočne dlhý, až 8 (!!!) zápasový prestoj, ktorý sme využili na obed, oddych a sledovanie ostatných duelov. S Liesekom sme potrebovali uhrať aspoň bod na postup, náš cieľ bol však priamy postup z prvého miesta a tomu sme podriadili aj našu taktiku. Tá súperova bola veľmi čitateľná, mali tam jedného nadpriemerného hráča, cez ktorého hrali všetko, preto sme na tohto nasadili osobnú obranu, ktorej sa ukážkovým spôsobom zhostil Kiko Martinček a z druhej formácie Filip Kráľ a úplne ho vypojili z hry, zvyšní hráči sa tak mohli sústrediť na ofenzívu a pomerne ľahko sme tak viedli 3:0, preto som opäť mohol pustiť do hry i tretiu formáciu, chlapci si svoje miesto opäť nielenže zastali, ba dokonca najmladší hráč nášho výberu – Marek Mažgut vsietil aj krásny gól z veľkého uhla!

Mohli sme sa tak tešiť na semifinále, kde sa dvojice žrebovali. Ku nám bol ale žreb veľmi krutý, keď sme dostali najťažšieho možného súpera – poľské Wilkovice, ktoré svoju skupinu vyhrali úplne suverénne. Pred zápasom som hráčov upozorňoval na dôraznú defenzívu, zmenili sme rozostavenie, no najmä aby sme zachytili úvod zápasu, ktoré mali v skupine Poliaci najsilnejšie. Žiaľ, nestalo sa, nedali sme si pozor a tak sme hneď v prvých minútach prehrávali už 0:2 po úplne zbytočných chybách z nepozornosti. V druhej polovici zápasu som tak hru stiahol na šesť hráčov a odhodlali sme sa 5 minút do konca aj k hre powerplay, súpera sme úplne zatlačili pred ich bránu a hralo sa výhradne len na ich polovici, boli sme v tejto fáze zápasu lepší, no kalich horkosti sme si museli vypiť až do dna, keď sme cez celé ihrisko inkasovali až na 0:3… V samom závere sme tak stihli skorigovať už len na konečných 1:3, pretože asi o celé dve minúty nás pripravili rozhodcovia, ktorí tolerovali Poliakom zdržovanie a naťahovanie hry, ktorí každý aut zahrávali priemerne vyše 15 až 20 sekúnd a brankár loptu rozohrával snáď aj pol minúty… V tomto zápase sa najzreteľnejšie ukázali veľmi žalostné výkony rozhodcovskej dvojice, ktorí nepoznali úplne základné pravidlá a boli snáď jedinou čiernou škvrnou inak dobrého turnaja.

Hneď v nasledujúcom zápase sme sa tak museli opäť skoncentrovať, zresetovať hlavy a zabojovať aspoň o 3. miesto. Našim súperom sa stal Klin, ktorí v druhom semifinále vypadli s hráčmi Dlhej nad Oravou, neskorším víťazom turnaja. Tí nám nič nedarovali a od úvodu sa zápas niesol v duchu množstva osobných súbojov. Skóre sa však našťastie podarilo otvoriť nám a do záverečnej sirény sme mali dosť čo robiť, aby sme si tento výsledok ustrážili. Naši chlapci ale podali dobrý, oduševnený výkon, súperom sme skórovať nedovolili a tak sme sa v závere mohli potešiť aspoň z tretieho miesta, ktoré je pekné, ale aj dosť trpké, lebo sme cítili, že na tomto turnaji máme aj na celkové víťazstvo…

Menšou náplasťou nám môže byť individuálne ocenenie pre Martina Matúša, ktorý získal honor najlepšieho hráča turnaja. Viacerí chlapci ma však dnes príjemne potešili, lídrami na ihrisku boli chalani z našej U17-ky, od ktorých sa to aj čakalo a vyžadovalo, výborne hral vo všetkých zápasoch Aďo Frátrik, u ktorého to boli dnes azda doteraz jeho najlepšie výkony, dobre hrali aj zástranské dvojičky Vajčovec – Tóth a veľkú radosť mám aj z Mareka Mažguta, ktorý nastúpil správne nastavený a využil to na svoj premiérový gól na väčšom podujatí. Najviac ma ale teší dobrý tímový duch, v kabíne panovala dobrá nálada, ktorú sme si ešte viac vylepšili na spoločnej tímovej večeri po ceste späť. Dnešný deň tak splnil dva ciele, prvým bol zisk trofeje, hoci len bronzovej a druhým práve utuženie kolektívu.“