Jeden z najmladších brankárov v juniorskej lige U17, Jakub Bačík

Mladším z dvojice brankárov v juniorskej sedemnástke, ktorý háji farby Šošonov je cieľavedomý, učenlivý a do budúcnosti veľmi nádejný Jakub BAČÍK. Svoje miesto medzi troma žrďami si vždy zastáva veľmi zodpovedne a k svojim výkonom pristupuje profesionálne. Jakub spôsobí nielen v tréningovom procese, ale aj v zápasoch veľmi ticho, skromne, ale o to viacej zodpovedne a kvalitnejšie. Aj on patrí medzi mladé skvosty „Junkáčov“, ktorí svojimi výkonmi ukazujú akú futsalovú základňu má MŠK Žilina.

Ako tráviš čas v tejto neľahkej situácii počas pandémie a ako vyzerá tvoj bežný deň?

Môj bežný deň vyzerá tak, že si ráno plním všetky školské povinnosti, domáce úlohy, aby som mohol nasledovne individuálne trénovať. Po škole a športe prichádza čas na relax a tým je pozeranie televízie alebo práca na počítači.

Sezóna sa predčasne skončila pre A-tím, na ligu U17 si musíme ešte počkať. Ako si spokojný s výkonmi a výsledkami? Do konca ligy chýba 6 kôl a máme náskok 3 bodov.

S výkonmi a výsledkami v tomto ročníku som spokojný, keďže sme na prvom mieste a body sme stratili iba v Prešove, kde sme prehrali smolným, vlastným gólom. Náskok síce nie je veľký, trojbodový, ale máme kvalitné mužstvo, ktoré chce každý zápas vyhrať. Verím a aj chcem, aby sme zvyšok zápasov odohrali a vyhrali.

Každý hráč sa musí teraz pripravovať individuálne, ako sa to darí tebe?

Vo svojom voľnom čase idem do prírody, kde si zabehám a následne doma riešim posilňovacie cviky a cviky na rýchle nohy, ktoré sú pre brankára veľmi dôležité.

Okúsil si už aj ako chutí reprezentačný dres. Ak by si zhodnotil prácu v reprezentácií, čo vidíš ako pozitívne?

Absolvoval som niekoľko sústredení, ale do zápasu som sa ešte nedostal. Verím, že sa mi to čoskoro splní a bude to pre mňa to najväčšie pozitívum.

Čo by si chcel, mal zlepšiť do budúcich rokov?

Každý z nás má čo zlepšovať, ja som toho tiež príklad. Skúsenosti, ktoré mi odovzdáva Milan Herko, ale aj Erik Kavčák mi ukazujú v čom sa musím zlepšiť a to je najmä rozohrávka, rukou aj nohou, ale aj práca s nohami v bránkovom priestore a chcem popracovať aj na mojom sebavedomí, aby som bol v bráne istejší.

Čo by si odporučil všetkým ľuďom v dnešnej dobe?

Všetci z nás by si mali uvedomiť, že ak zostaneme doma a budeme zodpovední nielen voči sebe, ale svojmu okoliu tak je návrat do normálu oveľa reálnejší.