Je považovaný za najlepšieho pivota na Slovensku, Marek „Beny“ Belaník
Odchovanec MŠK Žilina Futsal, predtým Žirafa Žilina si prešiel niekoľkými klubmi na Slovensku i v Čechách, ale vrátil sa tam, kde začínal. Už vo svojom mladšom veku bol veľmi vyspelým futsalistom, ktorý sa však rozhodoval medzi futbalom a futsalom. „Veľmi dobre si pamätám Mareka BELANÍKA a konkrétne na december 2013, kedy som ho videl prvýkrát a hneď bol súčasťou víťazného tímu U19 na V4 a svojím gólom rozhodol finálový zápas!“, konštatuje tréner MŠK. Je známy svojou tvrdou strelou, výborným krytím lopty, ale aj svojou buldočou povahou. Aj preto mal o neho záujem vždy klub s najvyššími ambíciami, či už Slov-matic Fofo alebo Pinerola 1994 Bratislava.
Ako tráviš čas v tejto neľahkej situácií počas pandémie a ako vyzerá tvoj bežný deň?
Počas tejto neľahkej doby sa pre mňa moc toho nezmenilo. Chodím dokonca ešte častejšie do práce, keď nie som v práci tak sa individuálne udržiava v kondícii či už behaním alebo silovým tréningom. V poslednej dobe som zaradil do tréningu aj box, keďže mam skvelého kondičného trénera.
Sezóna sa predčasne skončila, ako hodnotíš ročník 2019/2020 a 2.miesto po základnej časti?
Určite je to škoda, základnú časť sme skončili na skvelom 2.mieste a aj s Lučencom, ktorý suverénne vyhral základnú časť sme odohrali vyrovnané zápasy. Play-off, ktoré práve začínalo, sľubovalo určite napätie a tak v kútiku duše sme snívali o finále, na ktoré si však musíme počkať a pevne verím, že s MŠK si ešte niekedy finále zahrám. Bohužiaľ, ale zdravie je iba jedno a v tomto prípade určite prvoradé.
Každý hráč sa musí teraz pripravovať individuálne ako sa to darí tebe?
Ako som už spomínal, od začiatku marca som začal pravidelne behať, popritom nejaký silový tréning aj, keď to je momentálne obmedzené. Sám sa teraz cítim výborne hlavne po kondičnej stránke a všetko sa to prejavilo aj na váhe, dvojciferné číslo, ktorého sa len tak nevzdám.
V januári si absolvoval po väčšej odmlke reprezentačný chlebík a hneď v podobe kvalifikácie proti Rusku, Chorvátsku a Azerbajdžanu?
Čo sa týka reprezentácie tak popravde som už ani nečakal, že by som sa tam ešte do nej vrátil, nakoľko som sa už futsalu veľmi nevenoval. Najmä moje zamestnanie mi to naplno nedovoľuje, ale samozrejme pozvánka ma potešila a rád som videl opäť chalanov spolu. Prvý zápas s Ruskom nám moc nevyšiel, ale ďalší zápas s domácimi Chorvátmi bol úplne iný a nebyť prísnych rozhodnutí rozhodcov mohli sme bodovať. Posledný zápas sme stratili víťazstvo 2 sekundy pred koncom a boli sme veľmi sklamaní. Čo sa mňa týka dostal som obrovský priestor na palubovke, čo ma veľmi tešilo a verím, že som dôveru trénera nesklamal.
Čo by si chcel, mal zlepšiť do budúcich rokov?
Ťažko si niečo plánovať do budúcnosti, ja idem skôr postupne a riešim čo prinesie život. Pevne verím, že keď skončí táto kríza sa všetci spoločne stretneme na palubovke a začneme sa pripravovať na nové výzvy.
Čo by si odporučil všetkým ľudom v dnešnom dobe?
To čo počúvajú v médiách stále, keď nemusíme necestujme zbytočne po vonku a uskromníme sa na chvíľu, ako by sme si mali niečo potom vyčítať. Je to ťažké doma vydržať, ale pevne verím, že to spoločne zvládneme. Čo sa týka môjho pohľadu tak ľudí by som pochválil za to, že sú zodpovední a správajú sa tak ako majú aj keď vždy sa nájdu výnimky.
