Jaroslav Šidlo a sezóna z jeho pohľadu.
Ako hodnotíš nedohranú súťaž?
Z pohľadu MŠK a jeho športovej stránky výborne. Tesne pred začiatkom sa nám podarilo vhodne doplniť káder, dovolím si tvrdiť tým najlepším, čo na slovenskej futsalovej scéne zostalo. Trénersky post sme obsadili skutočným odborníkom, Braňom Škorcom. Hráčom pomerne rýchlo vštepil svoj, preferovaný herný systém. Výsledkom bolo sľubné druhé miesto po základnej časti a dovolím si tvrdiť, že vo finále by sme určite potrápili favorita z Lučenca. Žiaľ prišla situácia, ktorú nikto nečakal a potrápi všetkých.
Z pohľadu celkovej tohtoročnej VARTA ligy som už zažil osobné ma sklamanie sklamal počtom účastníkov pred samým začiatkom súťaže. Taktiež si treba úprimne priznať, že športová úroveň klesla, keďže podľa mňa, aké také nároky najvyššej slovenskej súťaže spĺňajú maximálne štyri tímy. Ružovo to nevyzerá ani pred nachádzajúcim ročníkom, najsmutnejšie na tom je, že hrozí reálne vysoké percento možnosti, že sa nový ročník ani nerozbehne a koronou to nebude. Takže pred čelnými predstaviteľmi futsalu na Slovensku stojí veľmi ťažká úloha ako tomu predísť.
V ostatnej sezóne si mal na starosti najmä ekonomické zázemie klubu, ako si sa s tým popasoval?
Dobrá skúsenosť, ale spokojný nie som. Najmä z časového hľadiska, keďže som tomu venoval čas iba popri práci a to je na tak veľký projekt, kam sme to my v klube posunuli málo. Taký finančný objem, aký je potrebný dnes v MŠK Žilina FUTSAL, na to potrebujeme dvoch – troch ľudí na plný úväzok, to už nie je zábava, ale seriózna práca a záväzok, voči všetkým v klube, od najmenších hráčov až po riaditeľa klubu. Je to vidno na doterajších klubových výsledkoch, kde nech si každý hovorí, čo chce, sme jednoznačne zaznamenali najlepší a najväčší progres na každej športovej úrovni vo futsale. Musím v prvom rade vyzdvihnúť spoluprácu s futbalovou MŠK ŽILINA, vždy keď sme za nimi prišli s hoc akou požiadavkou boli nám nápomocní a nikdy nás neodbili, že sa nedá. Za toto by som sa chcel pánovi majiteľovi Antošíkovi poďakovať, je obklopený obetavými ľuďmi a želám im ešte mnoho úspechov, oni určite toto náročné obdobie zvládnu. Podarilo sa nám získať pár dotácii, grantov, podporu od jednotlivcov, no stále sa nám nepodarilo pritiahnuť generálneho sponzora. Bohužiaľ šport na Slovensku je nedocenený, ani štát nemotivuje firmy k sponzoringu. Osobne si viem predstaviť do určitej maximálnej výšky podpory športového klubu v rámci štátu firmou jej daňové zvýhodnenie a takýto príspevok ako náklad. Vtedy by sme my ako činovníci klubov, mali otvorenejšie dvere u majiteľov aj nadnárodných spoločností. V behu ešte ostali nejaké reklamné plnenia, ale žiaľ situácia je aká je a momentálne sú „zamrazené“, keďže život sa zastavil.
Ako vidíš MŠK futsal v nadchádzajúcom období, prípadne novej sezóne?
Situácia v súvislosti s vývojom pandémie u nás, nám dnes dáva nádej na návrat do normálu. Keďže viem, aké ťažké bolo naplniť rozpočet reálnymi peniazmi pred pandémiou, tak tesne po nej ružové okuliare nemám. Na druhú stranu bodaj by som sa mýlil, pretože za tak krátky čas, kam sa nám podarilo posunúť futsalový MŠK to je unikát bola by obrovská škoda keby sa to rozsypalo.
Údajne končíš na stoličke ekonomického činovníka klubu?
Áno, je to tak. Ako som písal vyššie tento klub je úrovňou a nastavením úplne inde a potrebuje „celých ľudí“ Na prvom mieste u mňa je rodina a jej zabezpečenie, v osobnom živote pracujem v náročnom segmente obchodu, orientovanom na výsledky, vykonávam funkciu verejného funkcionára u nás v meste, a deň ma len 24 hodín.
Ďakujem za tvoje slová, tiež za odvedenú prácu v klubu a želám ti veľa šťastia v pracovnom aj rodinnom živote.
